"Ak nás raz niečo zachráni, bude to krása".
(Ettore Sottsass, Scritti. Avvalorando Dostoevskij, Milano 2001)

Umelecké dielo obohacuje človeka duševne, zatiaľ čo dizajnérsky objekt zlepšuje kvalitu života, krása a funkčnosť navzájom komunikujú a z ich vzájomného pôsobenia sa rodia predmety každodennej spotreby, pekné na pohľad a prakticky využiteľné.

Taliansky dizajn je ovplyvnený kultúrou, umením a filozofiou, ktorými je krajina nasiaknutá, čím sa stáva súčasťou spoločnosti. Práve vďaka podpore zo strany spoločnosti, predovšetkým v oblasti tradičného umeleckého remeselníctva mohol dizajnér vyjadriť vlastnú kreativitu prostredníctvom experimentovania s rôznymi štýlmi, otvárajúc tak priestor modernosti. 

Po druhej svetovej vojne sa taliansky dizajn rapídne vyvíjal, podporujúc ekonomický rast krajiny a v tomto období vznikol vo vedomí umelcov koncept, podľa ktorého by sa mala krása dizajnu aplikovať na produkty hromadnej spotreby. 

Umenie a dizajn sa prelínali a vyvíjali vo vzájomnej symbióze. Diela slávnych talianskych dizajnérov našli svoje zhmotnenie v objektoch interiérového dizajnu: stoličky, kreslá, taburetky, ktorým dizajnér dal tvar, funkčnosť, materiálnosť a estetickú hodnotu.